Sestra so slučkou na krku....

Budím sa v noci, premýšľam, že čo asi tak bude?? Urobím si pekné leto??? Moja 4-ročná dcérka bude nadšená...Budeme chodiť každý deň na kupko...Už jej konečne nebudem musieť vysvetľovať k jej veku primeranému, že maminka hoci je sobota, nedeľa, noc, musí isť k ujovi a tete, lebo ich bolí napríklad srdiečko...Už ju len asi pohladkam po vlasoch a poviem, že každý deň budem s ňou...Nie preto, žeby mama nechcela ísť pomáhať, to nie. Jednoducho načo tam pôjdem ked od 7-11 hodiny je zo mňa len sestrička, ktorá sa môže dotknúť pacienta...potom to už bohužiaľ nepôjde lebo niekto kto to tak nariadil asi nikdy po 11 hodine sestru nepotreboval...Potom si sadnem, a podľa múdreho právnika z televízie budem dvíhať telefón(mimochodom ten niekdy ani nestíhame dvihať, teraz už budem:), kresliť si na papier TK(tlakovú) krivku, len neviem kto pomeria ten TK, kedže po 11 hodine už nie som sestra??? Toto bude bohužiaľ krutá realita...Milujem svoje povolanie, a ani jeden z vás, ktorý nezachránil ľudský život nepozná ten pocit...,ani jeden z vás nebol toľko smutný, ked ten ľudský život stratíte...Momentálne máme na zodpovednosti vlastné krky... Nič nám nepomôže, len držať pokope, nenechať sa dotlačiť do niečoho za čo my zodpovedné nie sme...Moji kolegovia, teraz je ten správny čas uchrániť si naše povolanie, nenechať už viac so sebou zametať. Držím tak ako sebe aj vám päste, aby to skončilo v prospech nás a hlavne v prospech našich pacientov...